Pocit „prázdna“ môže byť desivý a bolestivý zážitok. Keď cítime emocionálnu prázdnotu, cítime sa prázdni, akoby v nás jednoducho nič nebolo.
Tento pocit sa môže veľmi líšiť od „ťažkých“ a ohromujúcich pocitov depresie, paniky alebo hnevu, ktoré nás premáhajú, pretože sa zdá, že prenikajú do každého aspektu nášho bytia. Emocionálna prázdnota je skôr nepríjemná ľahkosť, v ktorej sa cítime slobodní. Tento pocit môže byť destabilizujúci, pretože sa cítime odpojení od seba a iných, a preto si nie sme istí, ako sa orientovať v našej skúsenosti vo svete.
Zdroj: Frederik Lower, použité s dovolením
Čo nás môže ešte viac znepokojiť, keď sa cítime prázdni, je to, že si za svoju prázdnotu môžeme sami seba. Vidíme, že ostatní ľudia sa cítia viac „plní“, spojení so sebou samými a ostatnými, a zdá sa, že je to bohatá a uspokojujúca existencia.
Možno si spomenieme aj na časy, keď sme sa necítili tak prázdni a želáme si, aby sme sa do tých čias mohli vrátiť. Preklíname sa a pýtame sa: "Čo je s nami?"
V týchto prípadoch často zachádzame veľmi ďaleko, aby sme niečo cítili. Môžeme brať drogy, jesť nezdravé jedlá, zapájať sa do riskantného alebo obmedzeného sexu, čokoľvek, aby sme niečo cítili.
Určite sú situácie, keď naša prázdnota naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Môžeme mať biologickú predispozíciu prežívať špecifické duševné choroby, ktoré nás nechávajú zraniteľnými voči pocitom prázdnoty. Napríklad, keď bojujeme s poruchami nálady, často nedokážeme zažiť rozkoš.
Toto prerušenie medzi zdanlivo príjemnými aktivitami a naším nedostatkom radosti možno vnímať ako prázdnotu. Ak však bojujeme s panickou poruchou, môžeme zažiť pocit necitlivosti, ktorý sa cíti ako prázdnota. A jednou z definujúcich charakteristík hraničnej poruchy osobnosti je chronický pocit prázdnoty, ako aj s tým spojený nestabilný pocit seba samého. Používanie biologickej liečby a liečby založenej na zručnostiach na liečbu týchto základných problémov duševného zdravia môže byť veľmi cenné pri riešení pocitov prázdnoty.
Niekedy sa však cítime prázdni z iného dôvodu. Cítime sa prázdni nie preto, že je na nás niečo „zlé“ ako také, ale preto, že je na nás niečo „správne“. V skutočnosti sa nespájame s prostredím okolo nás, pretože toto prostredie je nejakým spôsobom toxické a nie je v súlade s našimi cieľmi a životnými cieľmi.
Táto toxicita môže byť spôsobená niekoľkými dôvodmi. Možno veci, ktoré milujeme a chceme vo svojom živote, jednoducho nie sú dostupné v súčasnom prostredí, napríklad keď sme sociálne izolovaní alebo nemáme prístup k veciam, ktoré milujeme. Alebo to môže byť, keď zažijeme škodlivé alebo urážlivé správanie od ostatných, ktorému nemôžeme okamžite uniknúť. A naša prázdnota je naša myseľ a telo, ktoré sa odmietajú spojiť s toxickým prostredím a držia priestor pre niečo iné, niečo lepšie.
V tomto prípade môže prázdnota predstavovať otvorenosť: ochotu a schopnosť učiť sa a zažívať nové a vzrušujúce spojenia. Táto koncepcia prázdnoty je viac v súlade so zen budhistickými filozofiami, ktoré nás povzbudzujú, aby sme „vyprázdnili svoj pohár“ ako spôsob, ako sa skutočne spojiť so sebou samým a so svetom okolo nás. V tomto modeli by sa naša prázdnota alebo pocit odpojenia chápali skôr ako príležitosť než ako odpojenie.
Veľa som o tejto téme premýšľal, odkedy som hovoril s Ann Wilson z kapely Heart o jej kariére a jej novom sólovom albume Fierce Bliss. V našom rozhovore sme diskutovali o tom, ako často existujú toxické prostredia, v ktorých iní ľudia posudzujú naše ciele a túžby, často kriticky a negatívne. Táto skúsenosť nás môže často zanechať prázdnymi, dokonca spochybňuje naše spojenie s našou produktívnou, kreatívnou alebo umeleckou prácou.
Wilson však diskutoval o tom, ako začal vnímať pocity prázdnoty skôr ako možnú príležitosť než ako problém samotný. Čiastočne na základe rozhovoru s Wilsonom tu je niekoľko tipov, ktoré môžu ľudia použiť, aby sa vysporiadali s pocitmi prázdnoty:
Naším prvým krokom pri zvládaní pocitov prázdnoty je prijať túto skúsenosť a nie sa jej vyhýbať. Tento prístup naštartuje zdravý vzorec počúvania nášho tela namiesto potláčania našich skúseností nezdravým správaním. S našou skúsenosťou prázdnoty sa môžeme vyrovnať niekoľkými rôznymi metódami, vrátane meditácie všímavosti alebo jednoduchým zapísaním toho, ako sa cítime. Bez ohľadu na konkrétnu metódu je optimálne, ak sa zameriame na fyzické prežívanie prázdnoty.
Je prázdnota niečo, čo cítime v celom tele, alebo sa nachádza v hlave, srdci či žalúdku? Je to bolestivé? Cítime sa viac rozrušený alebo pomalší? Bez ohľadu na pocit, čím viac môžeme pozorovať somatické pocity prázdnoty, tým viac si budeme tejto skúsenosti uvedomovať a tým viac sa s ňou budeme cítiť pohodlne.
Po druhé, akonáhle sa začneme spájať s našou prázdnotou, môžeme urobiť ďalší krok v snahe pochopiť našu prázdnotu. Prečo sa cítime prázdni? Pritom zastávame prístup, že naša prázdnota je súčasťou prebiehajúceho procesu učenia, rozvoja a rastu. Prázdnotu vidíme ako posla: niečo s nami nie je v poriadku a chceme to pochopiť.
Na splnenie tejto úlohy môže byť často užitočné napísať v naratívnom formáte „príbeh“ o tom, prečo sa cítime prázdni. Aké minulé skúsenosti sú relevantné? Mali sme nedávne straty alebo sklamania, kvôli ktorým by sme sa mohli cítiť odpojení od našich životov? Súčasná práca alebo vzťah nenapĺňa? Môže to byť aj vtedy, keď zvážime, či máme biologický alebo duševný zdravotný stav, ktorý nás predurčuje k pocitu prázdnoty.
Bez ohľadu na možné hypotézy, dôležité je, že vysvetlenie pôsobí autenticky a „skutočne“. Toto spochybňuje predstavu, že naša prázdnota je s nami niečo zlé, a začína proces, v ktorom je to cesta k tomu, ako sa môžeme cítiť viac prepojení sami so sebou.
Po tretie, na základe súvislostí, ktoré vytvárame medzi našimi pocitmi prázdnoty a našimi myšlienkami, správaním a životnými skúsenosťami, môžeme začať uvažovať o konkrétnych stratégiách zvládania, aby sme sa cítili menej prázdni. Môžeme napríklad zistiť, že vždy, keď sa cítime prázdni, cvičenie nám spôsobí, že sa cítime úplnejší a spojení sami so sebou.
Alebo sa možno zapojiť do nejakého kreatívneho procesu, ako je počúvanie alebo prehrávanie hudby. Niektorí z nás majú tendenciu cítiť sa menej prázdni, keď sa rozprávame s niekým, kto je nám blízky. V iných prípadoch sa nemusíme cítiť menej prázdni, kým nevyriešime konflikt alebo neukončíme toxický vzťah. Pri skúmaní možností je dôležité zvážiť čo najviac možných stratégií zvládania, aby sme si mohli vybrať zo širokej ponuky potenciálne užitočných nástrojov.
Ďalej môžeme experimentovať s rôznymi stratégiami, ktoré nám môžu pomôcť prejsť od pocitu prázdnoty k pocitu „celejšej“. Skúšame rôzne stratégie a vidíme, či fungujú a ako fungujú. Môžeme sa napríklad rozhodnúť, že kombinácia cvičenia, zdravého jedla a dobrého spánku, po ktorom nasleduje spojenie s niekým blízkym na druhý deň, je spoľahlivá kombinácia.
Pre iných môže písanie do nášho denníka fungovať lepšie. Bez ohľadu na to, aké stratégie fungujú pre danú situáciu, kľúčom je neustále sa zapájať do prebiehajúceho procesu videnia našej prázdnoty ako súčasti potenciálneho procesu zvládania a liečenia.
Nakoniec, keď preskúmame, pochopíme a konfrontujeme svoju prázdnotu, môžeme začať používať tieto informácie na vytvorenie plánu proaktívneho životného štýlu, ktorý nám pomôže vyhnúť sa pocitu prázdnoty v budúcnosti. Môžeme začať hľadať situácie, v ktorých sa cítime úplní. Zároveň sa môžeme začať učiť, ako sa vyhnúť situáciám, o ktorých predpokladáme, že sa v budúcnosti budeme cítiť prázdnejší.
Takže napríklad cvičenie na vyrovnanie sa s prázdnotou sa môže stať proaktívnejším a koherentnejším cvičebným plánom. Nájdenie priateľov, s ktorými sa môžeme spojiť, keď sa cítime prázdni, nám môže pomôcť zistiť, komu chceme venovať viac času napredovaním. Počúvaním hudby, aby ste sa cítili lepšie, sa môžeme začať venovať vyhľadávaniu a podpore umelcov, s ktorými sa spájame najviac.
Ak teda prijmeme svoju prázdnotu, môžeme začať proces, v ktorom sa nielen cítime viac naplnení, ale tiež sa zapájame do prebiehajúceho procesu budovania života s pocitom „úplnosti“.
Vypočujte si rozhovor Dr. Mikea s Ann Wilson tu.
Posledné komentáre